V piatok 22.11 navštívili ôsmaci a deviataci Bratislavu. Boli sme sa pozrieť v Slovenskej národnej galérii a prešli sme si aj vianočné trhy, kde sme si užili trošku vianočnej atmosféry. No hlavným cieľom našej výpravy bolo divadlo LUDUS, konkrétne divadelné predstavenie Naše šaty od nemeckej autorky Kirsten Fuchs, ktoré sa zaoberalo okrem iného aj aktuálnymi politickými témami, extrémizmom, populizmom či neonacizmom. Predstavenie nám poskytlo veľa nových informácií, ale aj nový umelecký zážitok – videli sme monodrámu – jedna herečka podala skvelý dvojhodinový výkon!
A takto sa o divadelnom predstavení vyjadrili naši ôsmaci:
„Boli tam dosť ťažké témy na pochopenie, ale keď som sa nad tým neskôr zamyslela, tak som to pochopila. Keď som o predstavení hovorila doma rodičom, povedali, že by tam išli so mnou znovu. Veľmi ich to zaujalo. A aj ja by som tam rada šla znova. Bolo to perfektné a veľmi emocionálne. Ďakujem!“
„Páčilo sa mi, že sama postava nechápala, čo je nacizmus a neonacizmus a postupne sa snažila cez rôzne skúsenosti tomu pochopiť. Diváci sa počas deja cítili rovnako (teda aspoň ja). Herečka to výborne zahrala a vžila sa do situácie a spolu s ňou aj my. Čo by som označila za mínus, tak to je poloha sedadiel, pretože som na konci už mala pomaly vykrútený krk.“
„Super nápad bolo to s tými čiapkami, že stále keď mala herečka inú čiapku, predstavovala inú osobu. Keďže bola na javisku sama, super to zahrala.“
„Pochopil som asi všetko a keď niečo nie, tak sa to v priebehu vysvetlilo. Divadlo hodnotím na 10/10 TOP.“
„Divadlo bolo o tom, ako sa do vlády snažila dostať extrémistická strana. Sused postavy sa ju snažil nenápadne presvedčiť, aby ju volila a takisto sa snažil presvedčiť aj všetkých ostatných. Na konci to však celé vzala do rúk babička (zahrala ju tá istá herečka), ktorá prežila 2. svetovú vojnu a ukázala sa dovtedy „skrývaná“ tvár tejto politickej strany. Mohlo tam však hrať aj viac hercov, nie len jedna.“
„Páčilo sa mi, že to bolo zaujímavo spracované. No trošku sa mi nepáčilo, že to bolo dlhé.“
„Pôsobilo to na mňa trošku divne, lebo ja sa takými témami veľmi nezaoberám, tak som niektorým veciam v divadle trošku nepochopil. Ale páčilo sa mi ako to tá herečka celé prežívala.“
„Obdivujem herečku, že sa vedela naučiť taký dlhý scenár!“
„Negatíva – naša poloha sedadiel. Pozitíva – krásne spracovaný dej, zakomponované videá a vlogy – na konci to vlastne celé bolo jedným vlogom. Ďalej sa mi páčila vynaliezavosť, napr. s tými čapicami alebo menením mikrofónov a hlasu. Tiež aj to, že tam boli zhrnuté rôzne pohľady na danú problematiku, a že aj myšlienky hlavnej hrdinky sa menili, keď sa o problematike viac dozvedela.“
