Dnes sme v našej triede tretiakov privítali vzácnu návštevu. Prišiel k nám Lejkin pradedko RNDr. Anton Dinka, významný skalický rodák, folklorista a regionálny bádateľ.
Pán Dinka nám porozprával o svojich knihách a vysvetlil, čo je to skalická mestská reč. Zaujalo nás, že v tejto reči sa kedysi nepoužívali ypsilony a neboli ani dvojhlásky – písalo sa napríklad ďe, ťe, ňe, ľe. Trochu nám to pripomenulo štúrovčinu. Skúsili sme si prečítať aj ukážku z jeho knihy Skalica moja láska, osud a poťešeňí a musíme povedať, že nám to celkom išlo!
Pán Dinka je veľmi aktívny a inšpiratívny človek. V minulosti bol riaditeľom ZŠ na Mallého a pôsobil aj na Strednej zdravotníckej škole v Skalici. Dlhé roky sa venuje zbieraniu ľudových piesní, zvykov, povestí a tradícií Záhoria a významne tak prispieva k uchovaniu nášho kultúrneho dedičstva.
Zaspomínal si aj na svoje detstvo. Do školy chodil v časoch, keď boli osobitne školy pre chlapcov a dievčatá. Deti často chodili bosé a po príchode zo školy domov si museli umývať nohy, pretože podlahy bývali natreté olejom. Desiatu si nosili v krabičke z domu a na otázku, či museli nosiť školské uniformy, s úsmevom odpovedal: „Neboli na ne peniažky.“
Dozvedeli sme sa aj to, že v Skalici bolo kedysi až 12 mlynov a vypočuli sme si niekoľko zaujímavých povestí. Nechýbali ani silné spomienky z vojnového obdobia – napríklad to, ako raz vyšiel na kalváriu a z diaľky pozoroval streľbu v meste.
Stretnutie bolo plné zážitkov a deti si odniesli veľa nových poznatkov. A hoci sme sa dozvedeli veľa o históriii a tradíciách, najlepšie si zapamätali, že pán Dinka nemá rád filé 😊
Ďakujeme za krásne a inšpiratívne rozprávanie!
VH
