To že „ve Skalici větr fúká“ sme si dnes s deviatakmi preverili na vlastnej koži. V tom silnom vetre sme sa skúsili vžiť do „kôry“ stromu a pozrieť sa na svet z jeho perspektívy.
Ako dlho stojí, tam kde stojí? Čo by tak mohol vidieť, počuť, cítiť, vnímať, pozorovať a čo by vedel povedať, keby vedel rozprávať? Ako a cíti dnes v tejto fujavici, keď mu vetrisko kmáše sfarbené listy a ohýba konáre?
Svoje postrehy deviataci zapísali najskôr len tak, narýchlo a keď ich dopracujú, verím, že sa objavia aj v školskom časopise.
Ten „svoj strom“ si každý zachytil aj „okom“ mobilu a máme v pláne sa k stromu vrátiť ešte aspoň raz v zime, na jar a v lete.
MiA
PS: píšeme samozrejme po anglicky:)
02/10/23